Jdi na obsah Jdi na menu

Psie plemena a ostatné

 

AFGANSKÝ CHRT

Pôvod: Predchodcami afganského chrta boli chrtovité psy afganských pastierov, ktoré sa na území dnešného Afganistanu vyskytovali už v prvom tisícročí nášho letopočtu. V ich domovine sa do dnešných čias používajú pri poľovaní na antilopy a gazely. Moderný afganský chrt je však produktom chovateľského umenia britských chovateľov a dĺžkou srsti aj celkovou ušľachtilosťou sa od svojich predkov výrazne odlišuje.

Popis: Veľký, harmonický a elegantný pes štvorcového formátu. Dlhá hlava, vrátane ňucháčovej časti. Oči trojuholníkové a mierne zošikmené, uši nízko nasadené, pokryté dlhou hodvábnou srstou. Nohy dlhé, rovné a mocné. Chrbát rovný, hrudník pomerne hlboký. Chvost nízko nasadený, na konci prstencovitý, nie príliš bohato osrstený. Srsť veľmi dlhá a jemná, na chrbte kratšia (tzv. sedlo), na tvári celkom krátka. Farba: Pripúšťajú sa všetky farby. Veľkosť: Psy 68-74 cm, suky 63-69 cm.

Charakteristika: Typická chrtia povaha: hrdá, dôstojná, nielen k cudzím ľudom, ale aj k vlastnej rodine trochu rezervovaná. Potrebuje vľúdny a citlivý prístup, veľkú osobnú slobodu a veľa pohybu.

Využitie: Pôvodne poľovný, teraz spoločenský a športový pes, ktorý sa dobre uplatní na dostihovej dráhe.

Zvláštne nároky: Veľmi náročný na pohyb, na starostlivosť o srsť i na výchovu. Iba málokto si dovolí púšťať afganského chrta "navoľno".

Výskyt: Ako u nás tak aj vo svete patrí medzi najznámejšie a najrozšírenejšie plemená chrtov.

Možná zámena: Nepravdepodobná, v dĺžke srsti mu nijaký chrt nemôže konkurovať.

 

 

 

AKITA INU

Pôvod: Veľmi staré plemeno z Japonska, kde mu už od roku 1500 viedli plemennú knihu, najstaršiu na svete. Pôvodne išlo o psov strednej veľkosti, používaných pri poľovačkách, pri strážení a ťahaní. K nim sa od 17. storočia systematicky prikrížovali ťažké dogovité plemená, aby ich bolo možné používať na psie zápasy. Po zákaze zápasov sa plemeno ocitlo pred zánikom. Až po roku 1945 sa vybudovali základy moderného chovu.

Popis: Veľký súmerný špicovitý pes. Stredne dlhý ňucháč sa ku koncu zužuje. Oči malé, tmavé, skoro trojuholníkové. Uši pomerne malé, trojuholníkové, vztýčené a mierne naklonené dopredu. Telo skoro kvadratické (suky môžu byt o niečo dlhšie), chrbát rovný a mocný, hrudník hlboký, brucho vtiahnuté. Chvost hrubý a vysoko nasadený, nesený skrútený nad chrbtom. Chôdza elastická. Najdlhšia srsť na chvoste, na kohútiku a na zadku. Farba: Červená, sezamová, pruhovaná alebo biela. Všetky uvedené farby okrem čisto bielej musia mat belavé chlpy po bokoch ňucháča, na tvári, na hrdle, na hrudi, na bruchu, na spodnej strane chvosta a na vnútornej strane nôh, tzv. "urajiro". Veľkosť: Ideálna výška psa v kohútiku je okolo 67 cm, výška suky okolo 61 cm.

Charakteristika: Navonok pôsobí dojmom pokoja, majestátu a ušľachtilej sily. K cudzím ľuďom je skôr nedôverčivý, voči útočníkovi vie tvrdo a nekompromisne zasiahnuť.

Využitie: Prv všestranný pracovný aj bojovný pes, teraz ako spoločenské a strážne plemeno.

Zvláštne nároky: Niekedy má sklony k ruvačkám. So zreteľom na dosť tvrdú povahu a značnú fyzickú silu je vhodný skôr pre skúsených kynológov.

Výskyt: Hoci ho k nám doviezli iba nedávno, rýchlo sa rozšíril a dnes patrí medzi bežné, hoci nie hromadne chované plemená.

Možná zámena: Stavbou tela sa veľmi podobá ďalším japonským špicom, ale na prvý pohľad sa od nich odlišuje veľkosťou a mohutnosťou.

ALJAŠSKÝ MALAMUT

Pôvod: Predkovia boli psy eskimáckeho kmeňa Malemutov zo severozápadnej Aljašky. Eskimáci ich používali na ťahanie nákladov, pri poľovačkách, aj ako strážne psy. Keď sa osídľovala Aljaška, používali ich na prepravu ľudí a nákladov aj európski prisťahovalci.

Popis: Veľký, mocný, kvadratický pes s ťažkými kosťami. Široká hlava s masívnym ňucháčom a očami mandľového tvaru. Uši vzpriamené, trojuholníkové, vzhľadom na hlavu sa zdajú malé. Telo kompaktné s hlbokým hrudníkom. Nohy silné, svalnaté. Chvost kožušinový a mierne zakrútený, nesený v rovine chrbta alebo nad ňou. Srsť tvorí hustá a mastná podsada a hrubá, tvrdá krycia srsť. Farba: Rozličné odtiene sivej až čiernej s charakteristickou bledou maskou na tvári a s bielou farbou na spodných častiach tela vrátane nôh. Veľkosť psa okolo 63 cm, suky 58 cm, váha 38-43 kg.

Charakteristika: Pokojný, k ľuďom priateľský pes, majiteľovi a jeho rodine veľmi oddaný. Niekedy trochu tvrdohlavý. Vo vzťahu k iným psom môže byť problematický.

Zvláštne nároky: Žiada si veľa pohybu a vhodné zamestnanie. Vhodný iba pre fyzicky zdatných kynológov.

Využitie: Saňový pes, ktorý vyniká skôr vytrvalosťou ako rýchlosťou, a preto je vhodný najmä na dlhšie trate. Dobrý spoločník športovo založeným ľuďom - turistom, vodákom, cyklistom, rekreačným bežcom. Nie je súci na bežný služobný výcvik ani na stráženie.

Výskyt: U nás bežný, k čomu prispela aj vlna záujmu o severské plemená, ktorá u nás prednedávnom prebehla.

Možná zámena: So sibírskym huskym, ktorý je však menší a jemnejší.

 

 

ANGLICKÝ BULDOG       

Pôvod: Dogovitý pes, ktorého predkovia sa v Anglicku vyskytovali už v stredoveku. V 14.-16. storočí sa buldogy používali predovšetkým na zápasy s býkmi, neskôr aj na I zápasy. Tie boli roku 1835 zakázané a buldog takmer vyhynul. Chov sa znovu obnovil v druhej polovici 19. storočia, roku 1876 vydali štandard, ktorý po úprave roku 1909 platí dodnes.

Popis: Stredne veľký, podsaditý, široko stavaný pes. Hlava nápadne veľká a masívna s výrazne skrátenou ňucháčovou partiou, mocnými čeľusťami a prevísajúcimi pyskami. Malé uši v tvare ružového lístka. Objemné telo, krátky široký chrbát, priestorný hrudník. Chvost nízko nasadený, kratší, hrubý a zužujúci sa do hrotu. Srsť krátka, hustá, jemná, hladká. Farba akákoľvek, s čiernu maskou alebo bez nej, s výnimkou čiernej. Veľkosť: Výška v kohútiku okolo 40 cm pri hmotnosti psov okolo 25 kg, súk okolo 22 kg.

Charakteristika: Mimoriadne pokojný, pomalší pes s miernym a flegmatickým správaním. Veľmi priateľský, milý, na druhej strane aj odvážny a príslovečne tvrdohlavý.

Zvláštne nároky: Buldogy pomerne často trpia na zdravotné ťažkosti (problémy s kĺbmi, vchlípenie a vydutie viečka a pod.). Mimoriadne ťažké bývajú pôrody, ktoré sa často musia riešiť cisárskym rezom. Aj pri odchove šteniec musí chovateľ suke pomáhať. Znášajú vyššie teploty. Inak je buldog pomerne nenáročný, vyžaduje iba málo pohybu, minimálnu starostlivosť o srsť. Ani výchova nerobí problémy.

Využitie: Prv bojový, dnes exkluzívny spoločenský pes.

 

Možná zámena: Nepravdepodobná s boxerom alebo s francúzskym buldočkom.

 

 

 

ANGLICKÝ FARBIAR

Pôvod: Patrí medzi najstaršie európske duriče, súčasne je blízko spriaznený aj s dogovitými plemenami. Pochádza z benediktínskeho kláštora sv. Huberta v dnešnom Belgicku, kde ho mnísi chovali v relatívne čistokrvnej podobe už od Z storočia, 0 niečo neskôr dostali sa tieto psy do Anglicka a tu prebiehal ich chov nezávisle po celé stáročia. Moderný chov spočíva v zlúčení obidvoch vývinových línií.

Popis: Veľký a ťažký pes. Hlava výrazná a mohutná, s množstvom voľnej kože a vrások a s dlhými, prevísajúcimi pyskami. Tmavé menšie oči so spadavými dolnými viečkami a s viditeľnou ružovou spojivkou. Uši nízko nasadené, dlhé (siahajú aspoň po nos), porastené krátkou, jemnou srstou. Krk dlhý, svalnatý, s lalokom. Chrbát široký, veľmi mocný, brucho mierne vtiahnuté. Nohy rovné, svalnaté, s hrubými kosťami. Chvost stredne dlhý, nesený v oblúku nad líniou chrbta. Srst krátka a tvrdá. Farba hnedočervená alebo čiernotrieslová. Veľkosť: Kohútiková výška psov asi 67 cm, súk asi 60 cm pri ich hmotnosti asi 35-50 kg.

Charakteristika: Veľmi pokojný, rozvážny pes, ktorý je mimoriadne priateľský voči všetkému živému, má rád ľudí a nemá v sebe ani stopu agresivity. Pritom je trochu tvrdohlavý a nerád sa podrobuje výcviku.

Zvláštne nároky: Vyžaduje citlivý a trpezlivý prístup. Najlepšie sa drží vonku, pretože vyžaduje priestor, a okrem toho púšťa veľa slín. Pre dobrácku povahu nie je vhodný na stráženie.

Využitie: Poľovný pes - durič a farbiar. Pre pokojnú povahu a zaujímavý vzhľad čoraz častejšie držaný ako rodinný a spoločenský pes.

Výskyt: Ani bežný, ani vyslovene vzácny. Ročne sa u nás odchováva niekoľko desiatok šteniec.

Možná zámena: S inými duričmi (švajčiarskymi, gaskonskými a pod.), ktoré sú však vzácnejšie a menšie.

 

 

BAVORSKÝ FARBIAR

Pôvod: Podstatne ľahšia a menšia varieta hannoverského farbiara, vyšľachtená z neho v druhej polovici minulého storočia v Bavorských Alpách krížením s dnes už neexistujúcimi nemeckými farbiarmi. Ciefom bolo vytvoriť psa, ktorý by sa mohol rýchlo pohybovať aj v ťažko priestupnom horskom teréne.

Popis: Stredne veľký, ľahký a svalnatý pes. Hlava nie veľmi ťažká, dosť široká, s nie veľmi dlhým ňucháčom. Oči tmavohnedé aj svetlejšie, guľaté. Uši dlhšie, ťažké, vysoko a široko nasadené, dolu zaokrúhlené. Krk stredne dlhý, suchý, mocný. Telo s dlhším pevným chrbtom, hlbokým a dlhým, ale nie veľmi širokým hrudníkom a s mierne vtiahnutým bruchom. Nohy dlhé, rovné a svalnaté, nie však s ťažkými kosťami. Chvost stredne dlhý, siaha po kolená, štíhly, nesený vodorovne alebo zvisle. Srsť hustá, priliehajúca, skôr drsná, nie veľmi lesklá. Farba tmavočervená, jelenia červená, červenožltá, červenohnedá, sivočervená, okrovo žltá. Prekvitajúca čierna farba môže byť na ňucháči, na ušiach, na chrbte a na chvoste. Veľkosť: Kohútiková výška 45-50 cm, hmotnosť okolo 25 kg.

Charakteristika: Pohyblivý, rýchly a vrtký, pritom však aj vytrvalý poľovný pes s jemným čuchom a s veľkou chuntou do práce. Povahou milý, prívetivý aj k deťom, veľmi oddaný svojmu pánovi.

Využitie: Poľovný pes, farbiar, dobre sa uplatňujúci najmä v náročnom horskom teréne. Výskyt: Chov sa obmedzuje na horárske kruhy, aj tu je však skôr výnimočný. Pritom je zaujímavé, že sa u nás ročne odchová viac šteniec ako v Nemecku alebo v Rakúsku.

 

Možná zámena: S hannoverským farbiarom, ktorý je výrazne väčší, ťažší a mohutnejší.

 

 

 
 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA